Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

Výbery z diel niektorých autorov, publikované v poslednom období, stále častejšie ilustrujú fakt, že celá generácia historikov pomaly, ale isto starne a nebodaj i odchádza. A človek si napokon prekvapene uvedomí svoju príslušnosť k tejto skupine seniorov, za posledné roky vyzdvihovanej i zatracovanej. Na pranieri istej časti verejnosti sa mnohokrát ocitli najmä odborníci z novších domácich dejín, nakoľko medzi bežnými čitateľmi sa vždy nájdu jednotlivci, ktorí si čo to ešte pamätajú a po svojom aj hodnotia. V zložitej sústave historiografie možno hovoriť o určitej „výhode“, keď sa výskumník venuje predovšetkým otázkam všeobecných dejín a domáce udalosti konfrontuje s dianím v zahraničí. Hoci i tu možno nájsť úskalia, ak sledujeme témy v nedávnej minulosti zamlčované, či priamo zakázané. Pre tento zväzok vyberám niektoré z textov, publikovaných za posledných pätnásť rokov, teda v čase, keď sa konečne otvorila možnosť uzavretú tematiku spracovať: dovtedy boli do veľkej miery tabuizované archívne pramene k oficiálne utajovaným faktom a udalostiam. Sledovať problémy nahromadené do vzťahov Slovenska k Maďarsku a Rusku (v rámci ČSR alebo aj samostatne), za obdobie od roku 1934 do roku 1949, znamená sledovať mimoriadne zložité a zauzlené udalosti. A práve z tohto okruhu svojich záujmov som zvolila tematický záber ponúkaného výberu. Iba jedna kapitola sa vymyká z daného chronologického členenia a posúva sa do roku 1956. V niektorých príspevkoch, kratších i dlhších, publikovaných s rôznym odstupom, nebolo možné zachovať kontinuitu deja a neopakovať isté základné údaje. S tým sa napokon musí vo svojich publikáciách vyrovnať každý historik. Usporiadať texty prísne tematicky, alebo podľa skúmaného obdobia, sa ukázalo dosť zložité, nakoľko sa v sledovaných problémoch musím doslova posúvať tam i späť po rámcovej časovej línii. Napokon som celú knihu rozdelila na dva celky – Slovensko a Maďarsko, Slovensko a Sovietsky zväz – a v nich jednotlivé kapitoly označila rokom vydania a zaradila postupne. Témy, na ktoré sa v tomto výbere sústreďujem, prinášajú veľké množstvo najrozličnejších rozporných otázok, načrtávajú prístup vedúcich politikov ČSR, Slovenska, Maďarska a Ruska k formovaniu zahraničnej politiky, vrátane vzťahov, v mimoriadne zložitom období. V situácii, keď sa nacistická mašinéria vydávala na pochod cez málo stabilnú a rozhádanú Európu, je mimoriadne zaujímavé sledovať názory, motiváciu a konanie vládnucich kruhov jednotlivých krajín, ale i reakcie rôznych politických strán a zoskupení. Krátka medzihra, za trvania diplomatických vzťahov medzi ľudáckou Bratislavou a komunistickou Moskvou, v období pred začiatkom druhej svetovej vojny, dlhé roky zatajovaná, ilustruje nielen politický pokus pod dozorom Berlína, ale aj vnú- torné korene dobového slovenského rusofilstva. Z nášho hľadiska si zasluhujú pozornosť zahraničnopolitické úvahy reprezentantov rôzneho názorového zamerania, ich protirečenia, predstavy, nádeje a sklamania. Všetky otvorené otázky z obdobia vojny sa od roku 1945, v mierne modifikovanej podobe, znova dostávali na diplomatickú scénu a podnecovali rozpory zainteresovaných štátov. Pre malé krajiny strednej a juhovýchod nej Európy, ktoré sa napokon ocitli v područí Sovietskeho zväzu, ovládaného J. V. Stalinom, začala dlhá a strastiplná cesta k vzdialenej vidine slobody. Nie všetky problémy, na ktoré sa vo svojej práci zameriavam, našli v historickej obci na Slovensku ďalších záujemcov a pokračovateľov. Ale i tak, predstavovať opakovane niekoľko starších či novších štúdií stavia autora do zložitej situácie. Veď za posledné roky začali publikovať mladí historici, doma i v zahraničí, a k niektorým vybraným otázkam priniesli nové poznatky aj svieže pohľady. To je však prirodzený postup a nám, starším, ostáva iba nádej, že nastupujúci kolegovia nezatratia doterajšie výsledky. Historik môže dlho či zdĺhavo a viac-menej zaujímavo písať o svojej práci, vysvetľovať svoje myšlienky či pohnútky a podrobne rozoberať jednotlivé ponúkané texty. Ja nemám v úmysle objasňovať alebo ospravedlňovať svoju motiváciu, veď konečný obraz si aj tak vytvára každý kritický čitateľ. Problémy, ktorými sa zaoberám, sú neobyčajne zauzlené a ani v okruhu slovenských autorov sme sa nedopracovali k zhodnému pohľadu. V mojom prípade sa však porovnávanie názorov dotýka predovšetkým maďarských a ruských historikov, nakoľko svojím zameraním sa predsa len do veľkej miery vyčleňujem z tematiky čisto národných dejín. Predložený výber textov ponúka dosť prí- ležitostí na zamyslenie.

Politics / Political Sciences --- History --- Social Sciences --- Cultural history --- Sociology --- Diplomatic history --- Recent History (1900 till today) --- Interwar Period (1920 - 1939) --- WW II and following years (1940 - 1949) --- Ethnic Minorities Studies --- Geopolitics --- Hungary --- Foreign relations.

Choose an application

• Reference Manager
• EndNote
• RefWorks (Direct export to RefWorks)

The formation of the Czechoslovak Republic was confirmed officially on October 28 and 30, 1918 by passing two constitutional acts – the Proclamation of the Czechoslovak National Council in Prague and the Declaration of the Slovak Nation in Turčiansky Svätý Martin. The implementation of Czechoslovak independent statehood, however, required another two years of consolidation in the territory of Slovakia, a period which ended by signing the Treaty of Trianon in June 1920. The period between these two milestones – October 1918 and June 1920 – was exceptionally demanding for Slovakia and its leading politicians. The author presents in her work “Slovakia on its Path to Democracy“ the complex problems that emerged immediately after the proclamation of the Czechoslovak Republic and that were closely connected with the process of integration of Slovakia into the new state. The crucial problem was especially the great gap caused by different levels of development of Slovakia and the Czech lands. It was exactly this feature that gave rise to new problems in the process of integration of the two territories. The Office of the Minister Plenipotentiary for the Administration of Slovakia was temporarily in charge of the consolidation of the new political situation. The Minister’s task was made more difficult by the efforts of Hungary to regain the territory of Slovakia or at least a part of it. This “war after the war” complicated the proper functioning of the administration and of the democratisation process in Slovakia, which was lawfully initiated and codified by the Revolutionary National Assembly. Many of its provisions could be implemented in the Czech lands only, as Slovakia had to be put under martial law in March 1919 because of new war events, with a military dictatorship being introduced in June 1919. Supplying the citizens with basic needs became more difficult, which led to an increase of post-war social tensions, disgruntled minorities, and even more complicating consequences on the domestic political scene. The author, besides describing the first steps that were made after the creation of the Czechoslovak Republic and the ideological and programmatic trends of Slovak policy, analyses some key issues that the Ministry Plenipotentiary had to face. These were closely linked to the changes in administration, staffing and funding, and the overall authoritative character of the post-war regime in Slovakia. Along with the national, economic, and social difficulties, they influenced the outcome of the general elections in 1920, which did not favour the Slovak middle-class parties, but made leftist parties victorious. In this context, the author focuses on certain prominent personalities of this era: especially Vavro Šrobár, Milan Hodža, and Juraj Slávik. They were representatives of the new Slovakia not only as government ministers, but also as leading politicians of the Agrarian Party, which played an important ideological, political, and economic role in Czechoslovakia from its beginning to its end. It is obvious that some problems that emerged immediately after the formation of Czechoslovakia (e.g. the struggle for Slovak autonomy and official recognition of Slovak national identity) and were not properly resolved, continued to reproduce themselves. They polarised the Slovak political scene to an unfortunately large degree, reappeared after twenty years in a more radical form, and proved fatal to the Republic as a whole and to Slovakia in 1938.

Politics / Political Sciences --- Politics --- History --- Political history --- Recent History (1900 till today) --- Special Historiographies: --- Government/Political systems --- Pre-WW I WW I (1900 -1919) --- Interwar Period (1920 - 1939) --- WW II and following years (1940 - 1949) --- History of Communism --- Slovakia --- Politics and government